{"id":20080,"date":"2026-08-15T13:33:12","date_gmt":"2026-08-15T11:33:12","guid":{"rendered":"https:\/\/pepax.sk\/kniznica\/strategia-a-analytika\/obchodna-analyza-a-strategia\/financna-analyza-a-hodnotenie-vykonnosti\/trzby-marza-zisk\/"},"modified":"2026-08-17T11:58:55","modified_gmt":"2026-08-17T09:58:55","slug":"trzby-marza-zisk","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/pepax.sk\/en\/kniznica\/strategia-a-analytika\/obchodna-analyza-a-strategia\/financna-analyza-a-hodnotenie-vykonnosti\/trzby-marza-zisk\/","title":{"rendered":"Sales, margin and profit: how the result is composed and why turnover alone is not enough"},"content":{"rendered":"

Rast obratu je d\u00f4le\u017eit\u00e1 inform\u00e1cia. Hovor\u00ed, \u017ee firma predala viac, pred\u00e1vala za vy\u0161\u0161ie ceny alebo sa zmenila skladba predaja tak, \u017ee vytvorila vy\u0161\u0161ie tr\u017eby. Samotn\u00fd obrat v\u0161ak e\u0161te nehovor\u00ed, ko\u013eko z vytvoren\u00e9ho v\u00fdnosu firme zostalo po n\u00e1kladoch.<\/p>\n

Pr\u00e1ve tu vznik\u00e1 jeden z naj\u010dastej\u0161\u00edch omylov pri hodnoten\u00ed v\u00fdkonu firmy: obchodn\u00fd rast sa zamie\u0148a s ekonomick\u00fdm zlep\u0161en\u00edm.<\/p>\n

Firma m\u00f4\u017ee zv\u00fd\u0161i\u0165 tr\u017eby a z\u00e1rove\u0148 dosiahnu\u0165 ni\u017e\u0161\u00ed zisk. M\u00f4\u017ee ma\u0165 vy\u0161\u0161iu absol\u00fatnu EBITDA, ale ni\u017e\u0161iu EBITDA mar\u017eu. M\u00f4\u017ee zlep\u0161i\u0165 jednu v\u00fdsledkov\u00fa vrstvu a zhor\u0161i\u0165 in\u00fa. A dve firmy s podobn\u00fdm obratom m\u00f4\u017eu ma\u0165 \u00faplne odli\u0161n\u00fa n\u00e1kladov\u00fa \u0161trukt\u00faru a ziskovos\u0165.<\/p>\n

Preto m\u00e1 zmysel \u010d\u00edta\u0165 v\u00fdsledok ako rebr\u00edk<\/strong>. Na jeho za\u010diatku s\u00fa tr\u017eby. Medzi nimi a kone\u010dn\u00fdm v\u00fdsledkom sa nach\u00e1dzaj\u00fa r\u00f4zne n\u00e1kladov\u00e9 vrstvy. Po ich postupnom zoh\u013eadnen\u00ed vznikaj\u00fa rozdielne mar\u017ee a rozdielne \u00farovne zisku.<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00e1 ot\u00e1zka preto neznie iba:<\/p>\n

\n

Ko\u013eko firma predala?<\/p>\n<\/blockquote>\n

Presnej\u0161ie ot\u00e1zky s\u00fa:<\/p>\n

\n

Ko\u013eko z vytvoren\u00fdch tr\u017eieb zostalo po jednotliv\u00fdch n\u00e1kladov\u00fdch vrstv\u00e1ch, ako sa tento podiel men\u00ed a \u010do e\u0161te potrebujeme vedie\u0165, aby sme zmenu spr\u00e1vne vysvetlili?<\/p>\n<\/blockquote>\n

1. Obrat je za\u010diatok v\u00fdsledku, nie jeho z\u00e1ver<\/h2>\n

Tr\u017eby vyjadruj\u00fa v\u00fdnos z predaja. Pre obchodn\u00e9 riadenie ide o prirodzene d\u00f4le\u017eit\u00fd \u00fadaj: ukazuje ve\u013ekos\u0165 realizovan\u00e9ho predaja a jeho v\u00fdvoj.<\/p>\n

Aj pri tr\u017eb\u00e1ch v\u0161ak mo\u017eno polo\u017ei\u0165 viac ot\u00e1zok ne\u017e iba \u201eko\u013eko\u201c:<\/p>\n

    \n
  • Ako sa tr\u017eby vyv\u00edjaj\u00fa v \u010dase?<\/li>\n
  • S\u00fa stabiln\u00e9 alebo v\u00fdrazne kol\u00ed\u0161u?<\/li>\n
  • S\u00fa opakovan\u00e9 alebo jednorazov\u00e9?<\/li>\n
  • Z ktor\u00fdch produktov, slu\u017eieb, z\u00e1kazn\u00edkov, segmentov alebo kan\u00e1lov poch\u00e1dzaj\u00fa?<\/li>\n
  • S\u00fa koncentrovan\u00e9 na mal\u00fd po\u010det z\u00e1kazn\u00edkov?<\/li>\n
  • Men\u00ed sa cena, objem alebo skladba predaja?<\/li>\n<\/ul>\n

    To v\u0161etko pom\u00e1ha pos\u00fadi\u0165 kvalitu v\u00fdnosovej z\u00e1kladne. St\u00e1le v\u0161ak zost\u00e1vame na hornej vrstve v\u00fdsledku.<\/p>\n

    Z tr\u017eieb samotn\u00fdch nevieme, ak\u00e9 zdroje bolo potrebn\u00e9 spotrebova\u0165 na ich vytvorenie. Nevieme, ko\u013eko st\u00e1li nak\u00fapen\u00e9 vstupy, \u013eudia, logistika, marketing, prev\u00e1dzka, administrat\u00edva ani financovanie. Nevieme ani to, ak\u00e1 \u010das\u0165 v\u00fdnosu po t\u00fdchto n\u00e1kladov\u00fdch vrstv\u00e1ch zostala.<\/p>\n

    Preto plat\u00ed jednoduch\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie:<\/p>\n

    tr\u017eby = v\u00fdnosov\u00e1 vrstva\ntr\u017eby \u2260 zisk\ntr\u017eby \u2260 cash\ntr\u017eby \u2260 automaticky finan\u010dn\u00e9 zdravie<\/code><\/pre>\n
    Predstavme si dve firmy s tr\u017ebami 10 mili\u00f3nov eur. Prv\u00e1 po relevantn\u00fdch n\u00e1kladoch vytvor\u00ed v\u00fdrazn\u00fd prev\u00e1dzkov\u00fd v\u00fdsledok. Druh\u00e1 spotrebuje takmer cel\u00fd v\u00fdnos na vstupy a prev\u00e1dzku. Pod\u013ea obratu vyzeraj\u00fa podobne. Pod\u013ea ekonomiky podnikania s\u00fa rozdielne.<\/p>\n
    Obrat preto odpoved\u00e1 na d\u00f4le\u017eit\u00fa, ale iba prv\u00fa ot\u00e1zku: ak\u00fd v\u00fdnos firma vytvorila pred t\u00fdm, ne\u017e za\u010dneme sledova\u0165, ko\u013eko z neho zost\u00e1va.<\/strong><\/p>\n
    2. Ako sa tr\u017eby postupne menia na v\u00fdsledok<\/h2>\n
    V\u00fdsledovku mo\u017eno na z\u00e1kladnej \u00farovni \u010d\u00edta\u0165 ako postupn\u00fd prechod od v\u00fdnosu k v\u00fdsledku.<\/p>\n
    Didakticky si ho mo\u017eno predstavi\u0165 takto:<\/p>\n
    TR\u017dBY\n\u2193\n\u2212 n\u00e1klady priamo s\u00favisiace s pred\u00e1van\u00fdm v\u00fdkonom\n\u2193\nHRUB\u00dd V\u00ddSLEDOK \/ HRUB\u00c1 MAR\u017dA\n\u2193\n\u2212 \u010fal\u0161ie relevantn\u00e9 prev\u00e1dzkov\u00e9 n\u00e1klady\n\u2193\nPREV\u00c1DZKOV\u00c9 V\u00ddSLEDKOV\u00c9 VRSTVY\nnapr. EBITDA \/ EBIT pod\u013ea defin\u00edcie reportingu\n\u2193\n\u2212 \u010fal\u0161ie v\u00fdsledkov\u00e9 vrstvy\n\u2193\n\u010cIST\u00dd V\u00ddSLEDOK<\/code><\/pre>\n
    Tento rebr\u00edk nie je predp\u00edsanou \u00fa\u010dtovnou formou v\u00fdsledovky. Je to ment\u00e1lny model<\/strong>, ktor\u00fd pom\u00e1ha rozumie\u0165 tomu, pre\u010do nesta\u010d\u00ed sko\u010di\u0165 z tr\u017eieb rovno k ot\u00e1zke \u201eko\u013eko sme zarobili\u201c.<\/p>\n
    Ka\u017ed\u00e1 medzivrstva m\u00e1 vlastn\u00fd v\u00fdznam. Ke\u010f od ur\u010ditej v\u00fdnosovej vrstvy odpo\u010d\u00edtame konkr\u00e9tne definovan\u00fa skupinu n\u00e1kladov, dost\u00e1vame v\u00fdsledok, ktor\u00fd odpoved\u00e1 na in\u00fa mana\u017e\u00e9rsku ot\u00e1zku.<\/p>\n
    Napr\u00edklad pri 100 eur\u00e1ch tr\u017eieb m\u00f4\u017ee \u010das\u0165 spotrebova\u0165 samotn\u00fd pred\u00e1van\u00fd v\u00fdkon, \u010fal\u0161iu \u010das\u0165 prev\u00e1dzka a \u010fal\u0161ie n\u00e1kladov\u00e9 vrstvy. To, \u010do zostane po ka\u017edom kroku, nie je v\u017edy ten ist\u00fd \u201ezisk\u201c.<\/p>\n
    Pre analytick\u00e9 \u010d\u00edtanie je preto d\u00f4le\u017eit\u00e9 sledova\u0165 najmenej dve veci:<\/p>\n
      \n
    1. kde v rebr\u00edku sa v\u00fdsledok men\u00ed<\/strong>,<\/li>\n
    2. \u010do presne je zahrnut\u00e9 v pr\u00edslu\u0161nej vrstve<\/strong>.<\/li>\n<\/ol>\n
      Ak sa napr\u00edklad tr\u017eby zv\u00fd\u0161ia, ale hrub\u00e1 mar\u017ea sa zhor\u0161\u00ed, ot\u00e1zka smeruje k cen\u00e1m, z\u013eav\u00e1m, mixu alebo priamym n\u00e1kladom. Ak je hrub\u00e1 mar\u017ea stabiln\u00e1, ale zhor\u0161\u00ed sa neskor\u0161ia prev\u00e1dzkov\u00e1 vrstva, probl\u00e9m treba h\u013eada\u0165 inde.<\/p>\n
      V\u00fdsledkov\u00fd rebr\u00edk teda nie je iba sp\u00f4sob prezent\u00e1cie \u010d\u00edsel. Je to sp\u00f4sob, ako zisti\u0165, na ktorom mieste m\u00e1 \u010fal\u0161ie sk\u00famanie najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zmysel<\/strong>.<\/p>\n
      3. Mar\u017ea nie je jedno \u010d\u00edslo<\/h2>\n
      Vo firm\u00e1ch sa slovo mar\u017ea<\/em> pou\u017e\u00edva ve\u013emi \u010dasto. Pr\u00e1ve preto m\u00f4\u017ee vytv\u00e1ra\u0165 nedorozumenia.<\/p>\n
      V\u0161eobecne mar\u017ea vyjadruje rozdiel medzi ur\u010dit\u00fdm typom v\u00fdnosu a pr\u00edslu\u0161n\u00fdmi n\u00e1kladmi. Probl\u00e9m je v slov\u00e1ch ur\u010dit\u00fdm<\/strong> a pr\u00edslu\u0161n\u00fdmi<\/strong>. Ak nie je jasn\u00e9, ktor\u00e9 v\u00fdnosy a ktor\u00e9 n\u00e1klady pou\u017e\u00edvame, veta \u201emar\u017ea je 20 %\u201c je ne\u00fapln\u00e1.<\/p>\n
      Dve oddelenia tak m\u00f4\u017eu hovori\u0165 o mar\u017ei a pritom pracova\u0165 s dvoma rozdielnymi ukazovate\u013emi.<\/p>\n
      Pred interpret\u00e1ciou preto treba polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku:<\/p>\n
      \n
      Ak\u00fa mar\u017eu presne mysl\u00edme a ktor\u00e9 n\u00e1klady do nej vstupuj\u00fa?<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
      Na z\u00e1kladnej orienta\u010dnej \u00farovni mo\u017eno rozl\u00ed\u0161i\u0165 tieto vrstvy:<\/p>\n
      \n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
      Vrstva<\/th>\nOt\u00e1zka, ktor\u00fa pom\u00e1ha polo\u017ei\u0165<\/th>\n<\/tr>\n<\/thead>\n
      Hrub\u00e1 mar\u017ea<\/strong><\/td>\n\u010co zost\u00e1va po priamych n\u00e1kladoch spojen\u00fdch s pred\u00e1van\u00fdm v\u00fdkonom?<\/td>\n<\/tr>\n
      Pr\u00edspevkov\u00e1 mar\u017ea<\/strong><\/td>\n\u010co zost\u00e1va po relevantn\u00fdch variabiln\u00fdch alebo priamo priradite\u013en\u00fdch n\u00e1kladoch na krytie fixn\u00fdch n\u00e1kladov a zisku?<\/td>\n<\/tr>\n
      EBITDA mar\u017ea<\/strong><\/td>\nAk\u00e1 je v\u00fdsledkov\u00e1 vrstva pred \u00farokmi, zdanen\u00edm, odpismi a amortiz\u00e1ciou vzh\u013eadom na tr\u017eby?<\/td>\n<\/tr>\n
      EBIT mar\u017ea<\/strong><\/td>\nAk\u00fd je prev\u00e1dzkov\u00fd v\u00fdsledok po zoh\u013eadnen\u00ed odpisovej vrstvy vzh\u013eadom na tr\u017eby pod\u013ea pou\u017eitej defin\u00edcie reportingu?<\/td>\n<\/tr>\n
      \u010cist\u00e1 mar\u017ea<\/strong><\/td>\nAk\u00e1 \u010das\u0165 tr\u017eieb zost\u00e1va ako \u010dist\u00fd v\u00fdsledok po \u010fal\u0161\u00edch relevantn\u00fdch v\u00fdsledkov\u00fdch vrstv\u00e1ch?<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<\/div>\n
      T\u00e1to tabu\u013eka sl\u00fa\u017ei na orient\u00e1ciu. Presn\u00e1 kon\u0161trukcia ukazovate\u013eov mus\u00ed v praxi zodpoveda\u0165 \u00fa\u010dtovn\u00e9mu a mana\u017e\u00e9rskemu reportingu konkr\u00e9tnej firmy.<\/p>\n
      To je podstatn\u00e9 najm\u00e4 pri porovn\u00e1van\u00ed. Ak jedna firma zah\u0155\u0148a ur\u010dit\u00fd n\u00e1klad do hrubej mar\u017ee a druh\u00e1 a\u017e do neskor\u0161ej prev\u00e1dzkovej vrstvy, rovnak\u00fd n\u00e1zov ukazovate\u013ea nemus\u00ed znamena\u0165 \u00faplne porovnate\u013en\u00e9 \u010d\u00edslo.<\/p>\n
      Cie\u013eom preto nie je sledova\u0165 \u010do najviac mar\u017e\u00ed. U\u017eito\u010dnej\u0161ie je vedie\u0165, na ak\u00fa ot\u00e1zku konkr\u00e9tna mar\u017ea odpoved\u00e1<\/strong>.<\/p>\n
      4. Absol\u00fatny zisk a percentu\u00e1lna mar\u017ea hovoria dve r\u00f4zne veci<\/h2>\n
      Pri v\u00fdsledku treba odli\u0161ova\u0165 absol\u00fatnu a relat\u00edvnu hodnotu.<\/p>\n
      Absol\u00fatny v\u00fdsledok odpoved\u00e1 na ot\u00e1zku:<\/p>\n
      \n
      Ko\u013eko eur zostalo?<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
      Percentu\u00e1lna mar\u017ea odpoved\u00e1 na ot\u00e1zku:<\/p>\n
      \n
      Ak\u00e1 \u010das\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fdch tr\u017eieb zostala ako dan\u00e1 v\u00fdsledkov\u00e1 vrstva?<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
      Z\u00e1kladn\u00fd r\u00e1mec je:<\/p>\n
      mar\u017ea % = pr\u00edslu\u0161n\u00e1 v\u00fdsledkov\u00e1 vrstva \/ pr\u00edslu\u0161n\u00e9 tr\u017eby \u00d7 100<\/code><\/pre>\n
      Ak m\u00e1 firma tr\u017eby 10 mili\u00f3nov eur a EBITDA 1 mili\u00f3n eur, EBITDA mar\u017ea pod\u013ea tejto jednoduchej kon\u0161trukcie predstavuje 10 %. Pri interpret\u00e1cii v\u0161ak v\u017edy mus\u00edme vedie\u0165, ako firma EBITDA definuje a ak\u00e9 \u00fapravy do nej zah\u0155\u0148a.<\/p>\n
      Oba poh\u013eady treba \u010d\u00edta\u0165 spolu.<\/p>\n
      Firma m\u00f4\u017ee napr\u00edklad zv\u00fd\u0161i\u0165 absol\u00fatnu EBITDA, ale pri e\u0161te r\u00fdchlej\u0161om raste tr\u017eieb m\u00f4\u017ee jej EBITDA mar\u017ea klesn\u00fa\u0165. V eur\u00e1ch vytv\u00e1ra viac v\u00fdsledku, no z ka\u017ed\u00e9ho eura tr\u017eieb jej zost\u00e1va men\u0161ia \u010das\u0165.<\/p>\n
      Opa\u010dne m\u00f4\u017ee firma zn\u00ed\u017ei\u0165 tr\u017eby, ale zlep\u0161i\u0165 mar\u017eu. Tak\u00fdto v\u00fdvoj tie\u017e nemo\u017eno hodnoti\u0165 bez kontextu: vy\u0161\u0161ia mar\u017ea m\u00f4\u017ee by\u0165 pozit\u00edvna, ale ni\u017e\u0161\u00ed objem m\u00f4\u017ee ma\u0165 in\u00e9 d\u00f4sledky pre kapacitu, trh alebo celkov\u00fd absol\u00fatny v\u00fdsledok.<\/p>\n
      Preto je presnej\u0161ie sledova\u0165 s\u00fa\u010dasne:<\/p>\n
      ko\u013eko eur v\u00fdsledku zost\u00e1va\n+\nak\u00e1 \u010das\u0165 tr\u017eieb tento v\u00fdsledok predstavuje<\/code><\/pre>\n
      5. Pre\u010do m\u00f4\u017eu tr\u017eby r\u00e1s\u0165 a zisk klesa\u0165<\/h2>\n
      Rast tr\u017eieb a rast zisku nie s\u00fa mechanicky spojen\u00e9. Medzi nimi sa nach\u00e1dza n\u00e1kladov\u00e1 a mixov\u00e1 \u0161trukt\u00fara firmy.<\/p>\n
      Zdrojov\u00e9 podklady uv\u00e1dzaj\u00fa viacero typov faktorov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu vies\u0165 k tomu, \u017ee tr\u017eby rast\u00fa, ale v\u00fdsledok sa zhor\u0161uje:<\/p>\n
        \n
      • ni\u017e\u0161ie realizovan\u00e9 ceny,<\/li>\n
      • vy\u0161\u0161ie z\u013eavy,<\/li>\n
      • zmena produktov\u00e9ho mixu,<\/li>\n
      • zmena z\u00e1kazn\u00edckeho mixu,<\/li>\n
      • rast vstupn\u00fdch cien,<\/li>\n
      • rast person\u00e1lnych n\u00e1kladov,<\/li>\n
      • vy\u0161\u0161ie logistick\u00e9 n\u00e1klady,<\/li>\n
      • vy\u0161\u0161ie marketingov\u00e9 n\u00e1klady,<\/li>\n
      • ni\u017e\u0161ia produktivita,<\/li>\n
      • neefekt\u00edvnos\u0165,<\/li>\n
      • zmena kapacitn\u00e9ho vyu\u017eitia.<\/li>\n<\/ul>\n
        Mechanizmus m\u00f4\u017ee by\u0165 jednoduch\u00fd aj kombinovan\u00fd.<\/p>\n
        Firma m\u00f4\u017ee napr\u00edklad preda\u0165 viac kusov, ale za ni\u017e\u0161iu priemern\u00fa realizovan\u00fa cenu. Tr\u017eby m\u00f4\u017eu napriek tomu vzr\u00e1s\u0165. Ak v\u0161ak z\u013eavy alebo vstupn\u00e9 n\u00e1klady rast\u00fa r\u00fdchlej\u0161ie, mar\u017ea sa zhor\u0161\u00ed.<\/p>\n
        In\u00e1 firma m\u00f4\u017ee pred\u00e1va\u0165 viac, ale v\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 rastu vytvor\u00ed sortiment s ni\u017e\u0161ou mar\u017eou. Celkov\u00e9 tr\u017eby rast\u00fa, no produktov\u00fd mix posunie ekonomiku predaja in\u00fdm smerom.<\/p>\n
        Alebo firma vst\u00fapi do rastovej f\u00e1zy a zv\u00fd\u0161i person\u00e1lne \u010di marketingov\u00e9 n\u00e1klady sk\u00f4r, ne\u017e sa nov\u00e1 kapacita naplno prejav\u00ed vo v\u00fdnosoch. V\u00fdsledok m\u00f4\u017ee do\u010dasne klesn\u00fa\u0165 aj bez toho, aby i\u0161lo automaticky o neefekt\u00edvnos\u0165.<\/p>\n
        Na tejto \u00farovni v\u0161ak pomen\u00favame iba mo\u017en\u00e9 mechanizmy<\/strong>. Ak chceme ur\u010di\u0165, ko\u013eko z konkr\u00e9tnej zmeny v\u00fdsledku vytvorila cena, objem, mix, vstupn\u00e9 n\u00e1klady alebo in\u00fd faktor, potrebujeme samostatn\u00fa diagnostiku.<\/p>\n
        D\u00f4le\u017eit\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie preto znie:<\/p>\n
        pokles mar\u017ee = zistenie\nkonkr\u00e9tna pr\u00ed\u010dina poklesu = z\u00e1ver, ktor\u00fd treba preuk\u00e1za\u0165 anal\u00fdzou<\/code><\/pre>\n
        6. Modelov\u00fd pr\u00edklad: firma rastie, ekonomika v\u00fdsledku sa zhor\u0161uje<\/h2>\n
        Predstavme si jednoduch\u00fd ilustra\u010dn\u00fd pr\u00edklad.<\/p>\n
        \n\n\n\n\n\n\n\n
        Ukazovate\u013e<\/th>\nRok 1<\/th>\nRok 3<\/th>\n<\/tr>\n<\/thead>\n
        Tr\u017eby<\/td>\n8,0 mil. \u20ac<\/td>\n10,5 mil. \u20ac<\/td>\n<\/tr>\n
        EBITDA<\/td>\n960 tis. \u20ac<\/td>\n840 tis. \u20ac<\/td>\n<\/tr>\n
        EBITDA mar\u017ea<\/td>\n12 %<\/td>\n8 %<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<\/div>\n
        Firma zv\u00fd\u0161ila tr\u017eby z 8,0 na 10,5 mili\u00f3na eur, teda pribli\u017ene o tretinu.<\/p>\n
        Na prvej vrstve preto m\u00f4\u017eeme poveda\u0165:<\/p>\n
        \n
        Predaj pod\u013ea tr\u017eieb v\u00fdrazne nar\u00e1stol.<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
        Ak sa v\u0161ak pozrieme na \u010fal\u0161ie vrstvy, obraz sa men\u00ed.<\/p>\n
        Absol\u00fatna EBITDA klesla z 960 na 840 tis\u00edc eur. Z\u00e1rove\u0148 klesla EBITDA mar\u017ea z 12 % na 8 %.<\/p>\n
        Z \u010d\u00edsel teda vieme ako fakt:<\/p>\n
          \n
        • tr\u017eby s\u00fa vy\u0161\u0161ie,<\/li>\n
        • absol\u00fatna EBITDA je ni\u017e\u0161ia,<\/li>\n
        • EBITDA mar\u017ea je ni\u017e\u0161ia.<\/li>\n<\/ul>\n
          E\u0161te v\u0161ak nevieme, pre\u010do<\/strong> sa to stalo.<\/p>\n
          Mo\u017en\u00fdmi hypot\u00e9zami by mohli by\u0165 ni\u017e\u0161ie realizovan\u00e9 ceny, vy\u0161\u0161ie z\u013eavy, zmena mixu, rast vstupn\u00fdch alebo person\u00e1lnych n\u00e1kladov \u010di zmena vyu\u017eitia kapacity. Z tejto trojice ukazovate\u013eov v\u0161ak nemo\u017eno poctivo vybra\u0165 jednu pr\u00ed\u010dinu.<\/p>\n
          Rovnako z pr\u00edkladu nemo\u017eno automaticky poveda\u0165, \u017ee firma je v zlom finan\u010dnom stave. EBITDA nehovor\u00ed cel\u00fd pr\u00edbeh o hotovosti, pracovnom kapit\u00e1li, dlhu, invest\u00edci\u00e1ch ani finan\u010dnej rezerve.<\/p>\n
          Spr\u00e1vny \u010fal\u0161\u00ed krok preto nie je okam\u017eit\u00e9 opatrenie typu \u201ezn\u00ed\u017eme n\u00e1klady\u201c. Spr\u00e1vny \u010fal\u0161\u00ed krok je presnej\u0161ia ot\u00e1zka:<\/p>\n
          \n
          Na ktorej vrstve sa ekonomika rastu zhor\u0161ila a ktor\u00e9 faktory t\u00fato zmenu vytvorili?<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
          \n
          Modelov\u00fd pr\u00edklad ukazuje podstatu celej kapitoly: veta \u201efirma rastie\u201c m\u00f4\u017ee by\u0165 obchodne pravdiv\u00e1 a z\u00e1rove\u0148 ekonomicky ne\u00fapln\u00e1.<\/p>\n<\/div>\n
          7. Vy\u0161\u0161\u00ed n\u00e1klad nemus\u00ed automaticky znamena\u0165 hor\u0161iu ekonomiku<\/h2>\n
          Pri poh\u013eade na v\u00fdsledkov\u00fd rebr\u00edk je l\u00e1kav\u00e9 ozna\u010di\u0165 ka\u017ed\u00fd rast n\u00e1kladov za probl\u00e9m. Tak\u00e9to \u010d\u00edtanie je pr\u00edli\u0161 jednoduch\u00e9.<\/p>\n
          N\u00e1kladov\u00e1 anal\u00fdza m\u00e1 rozli\u0161ova\u0165 najmenej medzi:<\/p>\n
            \n
          • n\u00e1kladom, ktor\u00fd vytv\u00e1ra hodnotu,<\/li>\n
          • n\u00e1kladom potrebn\u00fdm na zabezpe\u010denie fungovania,<\/li>\n
          • n\u00e1kladom, ktor\u00fd nevytv\u00e1ra primeran\u00fa ekonomick\u00fa hodnotu.<\/li>\n<\/ul>\n
            Vysok\u00fd n\u00e1klad preto s\u00e1m osebe neznamen\u00e1 neefekt\u00edvnos\u0165.<\/p>\n
            Person\u00e1lne n\u00e1klady m\u00f4\u017eu r\u00e1s\u0165 preto, \u017ee firma buduje kapacitu. Marketingov\u00e9 n\u00e1klady m\u00f4\u017eu r\u00e1s\u0165 v s\u00favislosti s rozvojom trhu. N\u00e1klad m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s kvalitou, zni\u017eovan\u00edm rizika alebo bud\u00facim v\u00fdkonom.<\/p>\n
            Samozrejme, rovnak\u00e9 n\u00e1kladov\u00e9 kateg\u00f3rie m\u00f4\u017eu obsahova\u0165 aj neefekt\u00edvnos\u0165. Rozdiel v\u0161ak nemo\u017eno ur\u010di\u0165 iba pod\u013ea toho, \u017ee suma nar\u00e1stla.<\/p>\n
            Pri ka\u017edom v\u00fdznamnom n\u00e1klade je preto u\u017eito\u010dn\u00e9 polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku:<\/p>\n
            \n
            Ak\u00fa ekonomick\u00fa alebo prev\u00e1dzkov\u00fa funkciu tento n\u00e1klad pln\u00ed a \u010do za\u0148 firma z\u00edskava?<\/strong><\/p>\n<\/blockquote>\n
            Tak\u00e1to ot\u00e1zka men\u00ed poh\u013ead z mechanick\u00e9ho \u201en\u00e1klady hore = zl\u00e9\u201c na analytick\u00e9 pos\u00fadenie vz\u0165ahu medzi n\u00e1kladom a v\u00fdkonom.<\/p>\n
            T\u00e1to kapitola nejde do n\u00e1vratnosti invest\u00edci\u00ed ani do detailnej anal\u00fdzy fixn\u00fdch a variabiln\u00fdch n\u00e1kladov. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je z\u00e1kladn\u00e9 pravidlo: n\u00e1klad a neefekt\u00edvnos\u0165 nie s\u00fa synonym\u00e1<\/strong>.<\/p>\n
            8. EBITDA je u\u017eito\u010dn\u00e1 vrstva v\u00fdsledku, nie synonymum zisku ani cash<\/h2>\n
            EBITDA patr\u00ed medzi \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9 ukazovatele prev\u00e1dzkovej v\u00fdkonnosti. Zjednodu\u0161ene ide o v\u00fdsledok pred \u00farokmi, zdanen\u00edm, odpismi a amortiz\u00e1ciou.<\/p>\n
            Je u\u017eito\u010dn\u00e1 pr\u00e1ve preto, \u017ee vytv\u00e1ra jednu konkr\u00e9tnu vrstvu v\u00fdsledkov\u00e9ho rebr\u00edka. Probl\u00e9m vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f sa z nej urob\u00ed univerz\u00e1lne \u010d\u00edslo, ktor\u00e9 m\u00e1 odpoveda\u0165 na v\u0161etky ot\u00e1zky.<\/p>\n
            EBITDA nie je:<\/p>\n
              \n
            • cash flow,<\/li>\n
            • \u010dist\u00fd zisk,<\/li>\n
            • stav pe\u0148az\u00ed na bankovom \u00fa\u010dte,<\/li>\n
            • automatick\u00e9 meradlo finan\u010dn\u00e9ho zdravia.<\/li>\n<\/ul>\n
              Firma m\u00f4\u017ee ma\u0165 dobr\u00fa EBITDA a s\u00fa\u010dasne vysok\u00e9 investi\u010dn\u00e9 v\u00fddavky, ve\u013ek\u00fd pracovn\u00fd kapit\u00e1l, vysok\u00fd dlh alebo v\u00fdznamn\u00e9 \u00farokov\u00e9 n\u00e1klady.<\/p>\n
              To neznamen\u00e1, \u017ee EBITDA je zl\u00fd ukazovate\u013e. Znamen\u00e1 to, \u017ee odpoved\u00e1 iba na ur\u010dit\u00fa ot\u00e1zku.<\/p>\n
              Pri \u010d\u00edtan\u00ed EBITDA preto treba postupova\u0165 rovnako ako pri ka\u017edej inej mar\u017ei:<\/p>\n
                \n
              1. vedie\u0165, ako je ukazovate\u013e v danom reportingu definovan\u00fd,<\/li>\n
              2. vedie\u0165, na ak\u00fa ot\u00e1zku ho pou\u017e\u00edvame,<\/li>\n
              3. nevyvodzova\u0165 z neho z\u00e1very, ktor\u00e9 patria in\u00fdm finan\u010dn\u00fdm vrstv\u00e1m.<\/li>\n<\/ol>\n
                To ist\u00e9 plat\u00ed pre EBIT, \u010dist\u00fa mar\u017eu alebo in\u00fa v\u00fdsledkov\u00fa metriku. Ukazovate\u013e je u\u017eito\u010dn\u00fd vtedy, ke\u010f pozn\u00e1me jeho v\u00fdznam aj jeho hranice.<\/strong><\/p>\n
                9. P\u00e4\u0165 ot\u00e1zok pri prvom \u010d\u00edtan\u00ed v\u00fdsledku<\/h2>\n
                Pri z\u00e1kladnom mana\u017e\u00e9rskom \u010d\u00edtan\u00ed v\u00fdsledku mo\u017eno pou\u017ei\u0165 jednoduch\u00fd p\u00e4\u0165krokov\u00fd r\u00e1mec.<\/p>\n
                1. Ako sa zmenili tr\u017eby?<\/h3>\n
                Najprv treba vidie\u0165 smer a ve\u013ekos\u0165 zmeny v\u00fdnosovej vrstvy. Rast\u00fa, stagnuj\u00fa alebo klesaj\u00fa? Ide o jednorazov\u00fd pohyb alebo trend?<\/p>\n
                2. Ako sa zmenila relevantn\u00e1 mar\u017ea \u2014 v eur\u00e1ch aj percent\u00e1ch?<\/h3>\n
                Nesta\u010d\u00ed sledova\u0165 iba absol\u00fatnu sumu alebo iba percento. Obe inform\u00e1cie hovoria o inom rozmere v\u00fdkonnosti.<\/p>\n
                3. Na ktorej v\u00fdsledkovej vrstve sa trend men\u00ed?<\/h3>\n
                Ak tr\u017eby rast\u00fa, kde sa rast str\u00e1ca? Na \u00farovni priamych n\u00e1kladov? V \u010fal\u0161\u00edch prev\u00e1dzkov\u00fdch n\u00e1kladoch? A\u017e v neskor\u0161ej v\u00fdsledkovej vrstve?<\/p>\n
                4. Ktor\u00e9 typy n\u00e1kladov alebo mixov\u00fdch vplyvov m\u00f4\u017eu zmenu vysvet\u013eova\u0165?<\/h3>\n
                Tu vznikaj\u00fa hypot\u00e9zy: cena, z\u013eavy, produktov\u00fd alebo z\u00e1kazn\u00edcky mix, vstupy, \u013eudia, logistika, marketing, produktivita \u010di kapacitn\u00e9 vyu\u017eitie.<\/p>\n
                5. \u010co e\u0161te potrebujeme overi\u0165, k\u00fdm z odch\u00fdlky urob\u00edme z\u00e1ver o pr\u00ed\u010dine?<\/h3>\n
                Toto je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia discipl\u00edna. Finan\u010dn\u00fd v\u00fdsledok \u010dasto uk\u00e1\u017ee kde sa treba p\u00fdta\u0165<\/strong>, ale e\u0161te nedokazuje pre\u010do sa to stalo<\/strong>.<\/p>\n
                R\u00e1mec mo\u017eno zap\u00edsa\u0165 aj stru\u010dne:<\/p>\n
                v\u00fdsledok\n\u2192 zmena\n\u2192 vrstva, na ktorej vznikla\n\u2192 mo\u017en\u00e9 vysvetlenia\n\u2192 overenie pr\u00ed\u010diny<\/code><\/pre>\n
                10. Typick\u00e9 chyby pri hodnoten\u00ed obratu, mar\u017ee a zisku<\/h2>\n
                Hodnotenie \u00faspechu iba pod\u013ea obratu<\/h3>\n
                Vy\u0161\u0161\u00ed obrat je v\u00fdznamn\u00fd obchodn\u00fd \u00fadaj, ale bez n\u00e1kladov\u00fdch a mar\u017eov\u00fdch vrstiev nehovor\u00ed, ko\u013eko ekonomick\u00e9ho v\u00fdsledku firma vytvorila.<\/p>\n
                Pou\u017e\u00edvanie slova \u201emar\u017ea\u201c bez defin\u00edcie<\/h3>\n
                Hrub\u00e1, pr\u00edspevkov\u00e1, EBITDA, EBIT a \u010dist\u00e1 mar\u017ea nie s\u00fa zamenite\u013en\u00e9. Ka\u017ed\u00e1 pracuje s inou n\u00e1kladovou hranicou.<\/p>\n
                Zamie\u0148anie absol\u00fatneho v\u00fdsledku a percentu\u00e1lnej mar\u017ee<\/h3>\n
                Vy\u0161\u0161\u00ed zisk v eur\u00e1ch nemus\u00ed znamena\u0165 vy\u0161\u0161iu mar\u017eu. Vy\u0161\u0161ia mar\u017ea nemus\u00ed znamena\u0165 vy\u0161\u0161\u00ed absol\u00fatny v\u00fdsledok.<\/p>\n
                Porovn\u00e1vanie rozdielne definovan\u00fdch ukazovate\u013eov<\/h3>\n
                Rovnak\u00fd n\u00e1zov e\u0161te nezaru\u010duje rovnak\u00fa metodiku v\u00fdpo\u010dtu. Pri porovn\u00e1van\u00ed treba overi\u0165, \u010do presne report obsahuje.<\/p>\n
                Pova\u017eovanie EBITDA za hotovos\u0165 alebo \u010dist\u00fd zisk<\/h3>\n
                EBITDA je iba jedna v\u00fdsledkov\u00e1 vrstva. Nezachyt\u00e1va cel\u00fd finan\u010dn\u00fd obraz firmy.<\/p>\n
                Automatick\u00fd z\u00e1ver, \u017ee rast n\u00e1kladov je neefekt\u00edvnos\u0165<\/h3>\n
                N\u00e1klad m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s rastom, kvalitou, kapacitou alebo zni\u017eovan\u00edm rizika. Jeho ekonomick\u00fa funkciu treba pos\u00fadi\u0165.<\/p>\n
                Prip\u00edsanie zmeny jednej pr\u00ed\u010dine bez diagnostiky<\/h3>\n
                Pokles mar\u017ee m\u00f4\u017ee ma\u0165 viac s\u00fa\u010dasn\u00fdch pr\u00ed\u010din. Samotn\u00e1 odch\u00fdlka nie je d\u00f4kaz kauzality.<\/p>\n
                Hodnotenie jedn\u00e9ho obdobia bez trendu a kontextu<\/h3>\n
                Jednorazov\u00fd v\u00fdsledok m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 sez\u00f3nnos\u0165, mimoriadna udalos\u0165 alebo zmena, ktor\u00e1 sa v dlh\u0161om horizonte interpretuje inak.<\/p>\n
                Prehliadanie mixu<\/h3>\n
                Celkov\u00e9 tr\u017eby m\u00f4\u017eu r\u00e1s\u0165, aj ke\u010f sa v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 predaja pres\u00fava k menej v\u00fdnosnej skladbe produktov alebo z\u00e1kazn\u00edkov. Bez hlb\u0161ej anal\u00fdzy v\u0161ak nemo\u017eno ur\u010di\u0165 konkr\u00e9tny dopad mixu.<\/p>\n
                Pou\u017e\u00edvanie celofiremn\u00e9ho priemeru ako d\u00f4kazu profitability ka\u017edej \u010dasti firmy<\/h3>\n
                Dobr\u00e1 celkov\u00e1 mar\u017ea e\u0161te nedokazuje, \u017ee ka\u017ed\u00fd produkt, z\u00e1kazn\u00edk alebo projekt vytv\u00e1ra rovnak\u00fd ekonomick\u00fd pr\u00ednos. To je samostatn\u00e1 analytick\u00e1 ot\u00e1zka.<\/p>\n
                11. \u010co mo\u017eno z v\u00fdsledkov\u00e9ho rebr\u00edka zisti\u0165 a \u010do e\u0161te nie<\/h2>\n
                V\u00fdsledkov\u00fd rebr\u00edk poskytuje ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00fd prv\u00fd obraz.<\/p>\n
                Pom\u00e1ha orienta\u010dne pos\u00fadi\u0165:<\/p>\n
                  \n
                • \u010di rast tr\u017eieb sprev\u00e1dza rast alebo pokles \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdsledkov\u00fdch vrstiev,<\/li>\n
                • \u010di sa relevantn\u00e1 mar\u017ea zlep\u0161uje alebo zhor\u0161uje,<\/li>\n
                • na ktorej vrstve sa v\u00fdvoj za\u010d\u00edna odchy\u013eova\u0165,<\/li>\n
                • ktor\u00e9 oblasti si zasl\u00fa\u017eia \u010fal\u0161ie presk\u00famanie.<\/li>\n<\/ul>\n
                  S\u00e1m osebe v\u0161ak nedokazuje:<\/p>\n
                    \n
                  • presn\u00fa pr\u00ed\u010dinu zmeny v\u00fdsledku,<\/li>\n
                  • kvalitu cash flow,<\/li>\n
                  • finan\u010dn\u00fa stabilitu,<\/li>\n
                  • profitabilitu konkr\u00e9tneho produktu alebo z\u00e1kazn\u00edka,<\/li>\n
                  • udr\u017eate\u013enos\u0165 rastu,<\/li>\n
                  • efekt\u00edvnos\u0165 pou\u017eit\u00e9ho kapit\u00e1lu,<\/li>\n
                  • \u010di je konkr\u00e9tny n\u00e1klad strategicky spr\u00e1vny alebo nespr\u00e1vny.<\/li>\n<\/ul>\n
                    To je d\u00f4le\u017eit\u00e1 hranica finan\u010dnej interpret\u00e1cie. V\u00fdsledovka m\u00f4\u017ee ve\u013emi presne uk\u00e1za\u0165, \u010do sa zmenilo<\/strong>. K vysvetleniu, pre\u010do sa to zmenilo<\/strong>, v\u0161ak \u010dasto potrebujeme podrobnej\u0161ie d\u00e1ta a \u010fal\u0161\u00ed analytick\u00fd krok.<\/p>\n
                    Preto m\u00e1 zmysel zachova\u0165 poradie:<\/p>\n
                    v\u00fdsledok\n\u2192 ot\u00e1zka\n\u2192 diagnostika\n\u2192 a\u017e potom interpret\u00e1cia a rozhodnutie<\/code><\/pre>\n
                    Z\u00e1ver<\/h2>\n
                    Tr\u017eby, mar\u017ea a zisk nie s\u00fa tri n\u00e1zvy pre t\u00fa ist\u00fa vec. Predstavuj\u00fa rozdielne vrstvy ekonomick\u00e9ho v\u00fdsledku.<\/p>\n
                    Tr\u017eby hovoria, ak\u00fd v\u00fdnos firma vytvorila z predaja. Mar\u017ea ukazuje, ko\u013eko z pr\u00edslu\u0161nej v\u00fdnosovej vrstvy zost\u00e1va po konkr\u00e9tne definovan\u00fdch n\u00e1kladoch. Zisk alebo in\u00e1 v\u00fdsledkov\u00e1 vrstva vznik\u00e1 a\u017e po zoh\u013eadnen\u00ed \u010fal\u0161\u00edch relevantn\u00fdch n\u00e1kladov.<\/p>\n
                    Preto samotn\u00fd rast obratu nesta\u010d\u00ed na z\u00e1ver, \u017ee sa ekonomick\u00e1 v\u00fdkonnos\u0165 zlep\u0161ila. Firma m\u00f4\u017ee pred\u00e1va\u0165 viac a s\u00fa\u010dasne vytv\u00e1ra\u0165 slab\u0161iu mar\u017eu alebo ni\u017e\u0161\u00ed absol\u00fatny v\u00fdsledok. Rovnako v\u0161ak nemo\u017eno ka\u017ed\u00fd rast n\u00e1kladov automaticky ozna\u010di\u0165 za probl\u00e9m.<\/p>\n
                    U\u017eito\u010dn\u00e9 \u010d\u00edtanie v\u00fdsledovky stoj\u00ed na troch discipl\u00ednach:<\/p>\n
                      \n
                    1. rozli\u0161ova\u0165 jednotliv\u00e9 v\u00fdsledkov\u00e9 vrstvy,<\/strong><\/li>\n
                    2. presne definova\u0165 ukazovate\u013e, ktor\u00fd interpretujeme,<\/strong><\/li>\n
                    3. nezamie\u0148a\u0165 zisten\u00fa odch\u00fdlku s dok\u00e1zanou pr\u00ed\u010dinou.<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n
                      Obrat je teda d\u00f4le\u017eit\u00fd za\u010diatok pr\u00edbehu o v\u00fdkonnosti firmy. A\u017e mar\u017ee, ziskov\u00e9 vrstvy a ich vz\u00e1jomn\u00e9 s\u00favislosti ukazuj\u00fa, ak\u00fa ekonomiku tento obrat vytv\u00e1ra.<\/p>\n
                      Kontroln\u00e9 ot\u00e1zky<\/h2>\n
                        \n
                      1. Pre\u010do vy\u0161\u0161ie tr\u017eby automaticky neznamenaj\u00fa vy\u0161\u0161\u00ed zisk?<\/li>\n
                      2. Pre\u010do je veta \u201emar\u017ea je 20 %\u201c bez \u010fal\u0161ieho vysvetlenia ne\u00fapln\u00e1?<\/li>\n
                      3. Ak\u00fa ot\u00e1zku pom\u00e1ha polo\u017ei\u0165 hrub\u00e1 mar\u017ea?<\/li>\n
                      4. \u010co orienta\u010dne vyjadruje pr\u00edspevkov\u00e1 mar\u017ea?<\/li>\n
                      5. Ak\u00fd je rozdiel medzi absol\u00fatnym v\u00fdsledkom a percentu\u00e1lnou mar\u017eou?<\/li>\n
                      6. Pre\u010do EBITDA nemo\u017eno zamie\u0148a\u0165 s hotovos\u0165ou ani \u010dist\u00fdm ziskom?<\/li>\n
                      7. Pre\u010do dobr\u00e1 EBITDA sama osebe nedokazuje finan\u010dn\u00e9 zdravie firmy?<\/li>\n
                      8. \u010co vieme a \u010do e\u0161te nevieme, ke\u010f EBITDA mar\u017ea klesne z 12 % na 8 %?<\/li>\n
                      9. Pre\u010do treba pri porovn\u00e1van\u00ed mar\u017e\u00ed overi\u0165 sp\u00f4sob ich v\u00fdpo\u010dtu?<\/li>\n
                      10. Pre\u010do vysok\u00fd alebo rast\u00faci n\u00e1klad automaticky neznamen\u00e1 neefekt\u00edvnos\u0165?<\/li>\n<\/ol>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
                        Rast obratu je d\u00f4le\u017eit\u00e1 inform\u00e1cia. Hovor\u00ed, \u017ee firma predala viac, pred\u00e1vala za vy\u0161\u0161ie ceny alebo sa zmenila skladba predaja tak, \u017ee vytvorila vy\u0161\u0161ie tr\u017eby. Samotn\u00fd obrat v\u0161ak e\u0161te nehovor\u00ed, ko\u013eko z vytvoren\u00e9ho v\u00fdnosu firme zostalo po n\u00e1kladoch.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":20081,"parent":19176,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"pepax-client-article.php","meta":{"pmpro_default_level":"","footnotes":""},"tags":[51,71,30,64,44,82],"class_list":["post-20080","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","tag-analytika","tag-data","tag-pre-firmy","tag-pre-majitelov","tag-pre-manazerov","tag-ramec","pmpro-has-access"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/20080","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=20080"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/20080\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":20828,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/20080\/revisions\/20828"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/19176"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/20081"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=20080"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pepax.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=20080"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}