Od dát k rozhodnutiu: systematický postup finančnej analýzy

Finančná analýza môže začať jedným grafom, jedným reportom alebo jednou odchýlkou. Kvalitný analytický proces však nezačína otázkou:

Čo všetko vieme z dát vypočítať?

Začína sa otázkou:

Čo potrebujeme pochopiť alebo rozhodnúť?

Tento rozdiel určuje kvalitu celého ďalšieho postupu.

Ak začneme bez jasnej otázky, môžeme vytvoriť veľké množstvo:

• KPI,
• tabuliek,
• grafov,
• trendov,
• porovnaní.

Výsledok môže vyzerať odborne a pritom nepriniesť odpoveď na problém, ktorý vedenie skutočne rieši.

Systematická finančná analýza preto nie je sledom výpočtov. Je to proces, v ktorom musí byť možné spätne vysvetliť:

prečo sme položili danú otázku
→ prečo sme použili dané dáta
→ prečo sme použili danú metódu
→ čo sme zistili
→ čo zistenie podporuje
→ čo ešte nevieme
→ čo z toho vyplýva pre rozhodovanie

Cieľom nie je vytvoriť čo najviac analytických výstupov.

Cieľom je vytvoriť primerane spoľahlivú odpoveď na ekonomicky významnú otázku.

1. Štyri otázky, ktoré držia celý proces pohromade

Finančnú analýzu možno zjednodušene viesť cez štyri vrstvy.

Čo sa deje?

Tu meriame:

• stav,
• trend,
• odchýlku,
• anomáliu.

Napríklad:

EBITDA marža klesla z 12 % na 8 %.

Prečo sa to deje?

Tu začína diagnostika.

Pýtame sa napríklad:

• zmenila sa cena?
• objem?
• produktový mix?
• vstupné náklady?
• zľavy?
• kapacita?
• réžia?

Čo to znamená?

Tu interpretujeme ekonomický význam.

Napríklad:

• je pokles dočasný alebo štrukturálny?
• mení ekonomiku rastu?
• zvyšuje potrebu financovania?
• znižuje priestor pre investície?

Čo potrebuje manažment rozhodnúť?

Analýza má smerovať k rozhodovacej oblasti.

Nie nevyhnutne k jednej automatickej odpovedi.

Môže napríklad ukázať, že treba ďalej posúdiť:

• cenovú politiku,
• produktový mix,
• financovanie rastu,
• pracovný kapitál,
• nákladovú základňu.

Tieto štyri otázky zároveň vytvárajú kontrolu kvality.

Ak analýza vie povedať iba:

čo sa stalo,

ide skôr o reporting.

Ak vie vierohodne vysvetliť:

prečo sa to stalo,

začína byť analytickým nástrojom.

2. Krok 1 — Presne formulujte rozhodovaciu otázku

Predstavme si zadanie:

Urobte nám finančnú analýzu.

Nie je jasné:

• čo je problém,
• aké rozhodnutie má výsledok podporiť,
• ktoré oblasti sú relevantné,
• aké dáta potrebujeme.

Oveľa použiteľnejšia otázka je:

Prečo sa za posledných 18 mesiacov znížila prevádzková marža napriek rastu tržieb?

Takéto zadanie už vytvára analytický smer.

Pravdepodobne budeme skúmať:

• tržby,
• realizované ceny,
• objem,
• mix,
• hlavné nákladové vrstvy.

Iná otázka:

Prečo rastúca firma spotrebúva čoraz viac pracovného kapitálu?

vedie k iným údajom:

• cash flow,
• pohľadávky,
• zásoby,
• záväzky,
• prípadne CAPEX a financovanie.

Rozhodovacia otázka teda nie je administratívny úvod.

Je architektúrou celej analýzy.

Kontrolná otázka

Pred pokračovaním sa oplatí overiť:

Ak na túto otázku dostaneme spoľahlivú odpoveď, bude vedenie vedieť urobiť lepšie rozhodnutie?

Ak nie, otázka môže byť príliš všeobecná, príliš technická alebo málo relevantná.

3. Krok 2 — Určite minimálny potrebný scope

Až po otázke má zmysel určiť rozsah.

Scope môže mať niekoľko rozmerov.

Organizačný rozsah

• celá firma,
• právna entita,
• divízia,
• pobočka.

Časový rozsah

• konkrétne obdobie,
• viac rokov,
• mesačný alebo kvartálny detail.

Ekonomický rozsah

• výsledovka,
• cash flow,
• pracovný kapitál,
• zadlženosť,
• profitability.

Granularita

• firma,
• produkt,
• zákazník,
• projekt,
• segment.

Dobrá analýza nie je automaticky široká.

Často je kvalitnejšie použiť:

najmenší rozsah, ktorý dokáže poctivo zodpovedať rozhodovaciu otázku.

Ak chceme vysvetliť pokles marže v jednom segmente, nie je nevyhnutné analyzovať každú súvahovú položku celej skupiny.

Scope zároveň určuje hranicu záveru.

Ak máme iba celofiremné dáta, nemôžeme spätne vytvoriť presný produktový alebo zákaznícky detail, ktorý zdrojové systémy neobsahujú.

4. Krok 3 — Od otázky odvoďte potrebné dáta

Dátový request má vychádzať z analytického dôvodu.

Nie z princípu:

Pošlite všetko.

Praktická logika je:

otázka
→ analytické vzťahy
→ potrebné dáta

Ak skúmame EBITDA maržu, môžu byť kľúčové:

• tržby,
• cena,
• objem,
• mix,
• hlavné nákladové vrstvy.

Ak skúmame tlak na hotovosť:

• pohľadávky,
• zásoby,
• záväzky,
• cash flow,
• investície.

Čím je otázka detailnejšia, tým väčšia môže byť potreba granularizácie.

Zároveň však platí:

Viac dát automaticky neznamená lepšiu analýzu.

Nadbytočné dáta môžu zvyšovať:

• čas spracovania,
• počet nekonzistencií,
• riziko analytického šumu,
• bezpečnostné zaťaženie.

5. Krok 4 — Skôr než počítate, rozhodnite, či sú dáta použiteľné

Dátová diagnostika je samostatnou analytickou fázou.

Pred výpočtami treba preveriť najmenej:

• úplnosť,
• konzistenciu,
• metodickú zrozumiteľnosť,
• extrémy,
• jednorazové položky,
• porovnateľnosť období.

Výsledkom nemusí byť iba:

dáta sú dobré / zlé.

Praktickejšie sú štyri rozhodnutia.

GO

Dáta sú primerane použiteľné pre otázku.

GO WITH LIMITATIONS

Možno pokračovať, ale niektoré závery budú mať obmedzenia.

REQUEST ADDITIONAL DATA

Chýba konkrétny vstup, bez ktorého by bol záver príliš slabý.

STOP / REDESIGN

Pôvodnú otázku z dostupných údajov nemožno zodpovedne vyriešiť.

Toto je dôležitá odborná hranica:

Kvalitná analýza nemusí vždy vyprodukovať číslo. Niekedy je správnym výsledkom pomenovať, že dôkazy nestačia.

6. Krok 5 — Vytvorte analytickú dátovú základňu

Použiteľné zdrojové dáta ešte nemusia byť pripravené na analýzu.

Môže byť potrebné:

• zjednotiť obdobia,
• zjednotiť menu,
• normalizovať názvy,
• mapovať účty,
• odstrániť duplicity,
• spojiť zdroje,
• vytvoriť analytické dimenzie,
• agregovať alebo segmentovať údaje.

Tu vzniká dôležité riziko.

Transformácia môže nenápadne zmeniť ekonomický význam údajov.

Preto má byť významná transformácia:

• zdokumentovaná,
• vysvetliteľná,
• reprodukovateľná.

Ak sa napríklad interná manažérska EBITDA líši od účtovného pohľadu, analýza musí vedieť vysvetliť:

• čo obsahuje,
• čo vylučuje,
• či je definícia rovnaká medzi obdobiami.

Bez tejto disciplíny môže byť matematika správna a trend neporovnateľný.

7. Krok 6 — Zostavte pracovný finančný obraz

Až teraz má zmysel začať systematicky vyhodnocovať výsledky.

Podľa otázky môže pracovný obraz obsahovať:

• vývoj tržieb,
• náklady,
• marže,
• EBITDA,
• cash flow,
• pracovný kapitál,
• likviditu,
• zadlženosť,
• profitability,
• plán verzus skutočnosť.

Dôležitý je pojem pracovný obraz.

V tejto fáze ešte nevytvárame definitívny manažérsky príbeh.

Hľadáme:

• trendy,
• odchýlky,
• zmeny vzťahov,
• neštandardné hodnoty,
• miesta, kde treba ísť hlbšie.

Predstavme si:

tržby: +15 %
EBITDA marža: 12 % → 8 %

To je významné zistenie o vývoji.

Ešte však nepoznáme príčinu.

8. Krok 7 — Oddeľte pozorovanie od vysvetlenia

Toto je jedna z najdôležitejších disciplín celej analýzy.

Pozorovanie:

Marketingové náklady vzrástli o 70 %.

Interpretácia:

Marketing je neefektívny.

Medzi týmito tvrdeniami je veľký rozdiel.

Prvé môže byť priamo doložené dátami.

Druhé už obsahuje vysvetlenie a hodnotenie.

Rast nákladov môže súvisieť napríklad s:

• vstupom na nový trh,
• novou produktovou líniou,
• jednorazovou kampaňou,
• zmenou účtovania,
• skutočnou neefektívnosťou.

Finančné číslo je preto často začiatkom analýzy, nie jej koncom.

Pravidlo:

čo sa zmenilo
≠
prečo sa to zmenilo